.návrat ku koreňom

Ahojte, drahí čitatelia! Nikdy som si nemyslela, že august roku 2017 bude plný nových prísľubov v podobe neuveriteľných koncov a začiatkov. Rada vám preto prezradím, čo sa v mojom živote počas jediného mesiaca stihlo odohrať. A že to bola poriadna jazda!

Bod prvý 

Skončila som vysokú školu. 22. augusta 2017 sa mi podarilo úspešne absolvovať štátne skúšky a tým som ukončila päť rokov trvajúcu púť za titulom. K tomu vlastne ani viac nedodám. 

Bod druhý

Odsťahovala som sa zo slovenskej metropoly. Nerada počujem, že som Bratislavu opustila, pretože na mesto, v ktorom som prežila 1/5 svojho života, nikdy nezabudnem a vždy mu budem za mnohé vďačná. Veď spomienky naň si so sebou budem predsa nosiť celý život! Presťahovala som sa  však do svojho rodiska, stredoslovenskej domoviny – Revúcej. Rozhodla som sa, že sa vrátim ku koreňom a rodine. Potrebovala som to. Pýtate sa, prečo som vymenila kraj možností za malé okresné mesto v takzvanej „hladovej doline“? Mám 25 rokov a keď som uvažovala nad budúcnosťou videla som len dve možnosti – kariéra alebo šťastie. Obdivujem ľudí, ktorí si nemusia vyberať, no ja som sa rozhodla vrátiť sa domov – na miesto, kde sa na dvore môžem hrať so psami a chodiť bosá. Netvrdím, že v Bratislave nemôžete nájsť svoj kúsok raja, len ten môj je tam, kde je moja rodina. 

Bod tretí 

Moje kamarátky mi pripravili v Prahe tú najlepšiu rozlúčku so slobodu a následne som sa vydala. Do tretice všetko dobré a veru toto bolo najlepšie rozhodnutie môjho života. 26. augusta 2017 sa nezmenilo len moje priezvisko ale celý základ môjho doterajšieho života. Vzala som si za manžela toho najlepšieho muža na tejto planéte. Pravdaže, toho najlepšieho pre mňa. Je láskavý, trpezlivý, milý, vtipný a vydržal to so mnou už viac ako 8 rokov. Vraví sa, že hlúpi ľudia majú šťastie. Podľa tejto prastarej múdrosti musím byť preveľmi hlúpa, pretože mať po boku jeho, je obrovská výhra a ešte väčšie šťastie. Okrem akéhosi titulu pred menom mi pribudlo čosi dôležitejšie a to obrúčka na ľavej ruke. Hovorte si čo chcete, ja v lásku na večnosť verím. Keď som bola mladšia, nevedela som si predstaviť, ako by som vlastne mohla vydržať s jedným človekom celý život. Dnes si neviem predstaviť čo i len minútu bez neho. Vzhľadom na to, ako dlho trvá náš vzťah viem skonštatovať, že už dávno nenosím ružové okuliare. Som si plne vedomá, že okrem svetlých stránok má aj temnejšie, avšak tie máme bez výnimky všetci. Hundre, ľahko sa rozčúli a niekedy vie byť nepríjemný. Ja ho však vďaka tomu milujem oveľa viac. Píše sa o tom predsa aj v prvom liste Korinťanom v Biblii „a tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri, no najväčšia z nich je láska“. A verte, že je. 

Tešte sa preto zo všetkých koncov a začiatkov, pretože prinášajú niečo nové, krásne a nevídané.

S láskou, Rosie.